Boli sme na slalome v Záhrebe: Výborná atmosféra aj Shiffrinová

Píše Michal Mácsai, z prvého neobjektívneho športového portálu TakUrcitee.sk

Druhý január, klasický polo-pracovný deň ľudí po (väčšinou) úspešnom privítaní roku 2018 sa začal veľmi nezvyčajne. Okolo desiatej hodiny rannej prišla správa ako z jasného neba, o možnosti zúčastniť sa Svetového pohára v zjazdovom lyžovaní. Destinácia? Záhreb, Chorvátsko.

Raz sa mi už „podarilo“ preváhať poslednú šancu na výjazd do Macedónska, kde hrala naša futbalová reprezentácia. Dúfal som, že tentokrát podobnú chybu neurobím a z polo-pracovného dňa sa začala stíhačka o to, či zoženiem dobrodruha na túto – autobusom nezabudnuteľnú, cestu. Plán vyšiel, okolo deviatej hodiny večer telefonujem chlapcom z FutbalTour.sk, či sa nájde ešte jeden lístok. Našiel sa. Domov sa dostávam pred desiatou večer, začína teda balenie a rýchly nákup. Pred polnocou líham do postele s predstavou, že o hodinu vstávam a cestujem z Púchova do Bratislavy, aby sme stihli odchod o štvrtej ráno z Trnavského mýta.

V polospánku prichádzame na bod stretnutia, kde má o pár minút odchádzať autobus. Rozhliadame sa okolo a stretávame iba troch chlapcov z východu, ktorí v Bratislave stepujú už niekoľko hodín. „Zrejme pôjdeme mikrobusom“ , hovorím žartujúc a zapíname bundy, keďže je vonku okolo nuly. Z uličiek sa začínajú trúsiť ľudia s vlajkami a s príchodom autobusu sa nás nazbieralo okolo 40. Víta nás delegát Dominik, usadáme na svoje miesta a posledný krát sa obzriem na svoje zaparkované auto. Sme na Slovensku, možno som ho videl naposledy. #NikdyNevieš

Autobus sa pohol a mohli sme vyraziť na takmer šesť hodinovú cestu. Od očakávania a stále neveriac, že naozaj ideme do Záhrebu na svetovú lyžovačku , nevieme zaspať a tak sledujeme cestu. Príchodom na rakúsko-slovinské hranice sme pocítili, že európska únia a bezhraničné cestovanie nie je taká samozrejmosť, ako by sa zdalo. Vďaka vodičovi, ktorému musím týmto zložiť veľkú poklonu za celú cestu, sme hranice prešli bez väčších komplikácii. Po prestávke sa to isté zopakovalo aj na slovinsko-chorvátskych hraniciach. Nasledovali typické mýtne brány a otvorená cesta až do magického Záhrebu, v ten deň najsledovanejšieho lyžiarskeho strediska sveta.

Chaos na zbernom parkovisku zo strany domácich usporiadateľov bol skôr úsmevný a po chvíli čakania nasadáme na autobus. Ten nás vezie serpentínami zo Záhrebu až do viac, než tisíc metrov nad morom vysokého strediska Sljeme , odkiaľ sa nám vynárajú nádherné pohľady na Záhreb pokrytý mliečnou hmlou a na druhej strane vrcholy hôr pokryté snehom.  Vystupujeme z vyhriateho autobusu a mierime do areálu. Z občerstvovacích bufetov berieme sendvič a čaj, z ktorého obsahu cukru dostaneme cukrovku a robíme prvú a poslednú spoločnú foto účastníkov zájazdu. Nasleduje voľný program.

Pred prvým kolom v krásnom počasí prechádzame jednotlivé stanoviská a vidíme pár metrov od nás najväčšie lyžiarske hviezdy sveta, ako sa rozcvičujú a skúmajú trať. Onedlho na dosah ruky prichádza aj naša najväčšia nádej, Petra Vlhová. Veronika Zuzulová kvôli zdraviu neštartovala. Hľadáme si dobré miesto s výhľadom a začína prvé kolo. Rýchlosť, ktorou pretekárky letia okolo nás mi vyráža dych. Najlepšie úvodné vystúpenia zvládla fenoménka tohto športu, dvadsaťdvaročná američanka Mikaela Shiffrin. Peťa Vlhová končí tretia a tak nádej na medailové umiestnenie  žije. Domáci diváci s nami prehadzujú pár slov a držia „Petre Vlchovej“ palce.

V prestávke medzi kolami navštevujeme „fans zónu“, kde dopĺňame energiu v bufetoch a začína jemne tancovať na hity z reproduktorov, začína byť totiž trošku zima. Druhé kolo začína až o hodinu, prechádzame teda celý areál a hľadáme miesto v strede trate. Míňame fanúšikov z každého kúta Európy všetkých vekových kategórii a tešíme sa zjazd v nočnej atmosfére. Tma dopadá čoraz viac spolu so začínajúcim mrznúcim dažďom.

Druhé kolo začalo a pri „finišovej“ zóne sa hromadia slovenské vlajky s fanúšikmi. Očakávania na pódiové umiestnenie Petry Vlhovej sú veľké. Lyžiarky na pomenenej trati letia jedna za druhou, niektoré s väčším ohlasom z publika, niektoré s menším. Potlesk sa však ušiel každej pretekárke, aj tým ktoré nedokončili. Toto je fair-play, klobúk dole! A potom prišli najnapínavejšie okamžiky na trati…

Švédka Hansdoterrová po skvelej jazde získava prvé miesto. Na štarte už len tri pretekárky:  Peťa, Švajčiarka Holdenerová a prakticky nezdolateľná Američanka Shiffrinová . Ak sa Petre podarí získať prvé miesto, má isté pódium a to by bola čerešnička na úžasnom zážitku. Aj preto väčšina Slovákov zostáva pri cieli, aby na vlastné oči videli záverečnú ceremóniu. Petra vyrazila na trať a aj po druhom medzičase drží prvé miesto, hluk fanúšikov a napätie na svahu rastie. Posledné metre trate, zdalo sa nám, že Petra chybovala a pretína pásku. Všetko stíchlo, tabuľa ukazuje druhé miesto a počuť len jednotný vzdych publika.

Keďže „hore“  je už len Holdenerová a nezdolateľná Shiffrinová, je nám viac-menej jasné, že dnes to bude štvrté miesto. Užívame si posledné dve pretekárky a najmä pri pohľade na mladú Američanku nadobúdam pocit, že taká dominancia a v jej veku je famózna, neuveriteľná. Tlieskame jej prvému miestu, absolútne zaslúžene. Po vyhlásení najlepších pretekárok ešte raz tlieskame aj Petre Vlhovej, medailistkám a moderátorovi, ktorý nezabudol spomenúť skvelý výkon slovenských fanúšikov a poberáme sa popri celej trati do kopca na spoločný odjazd „ski-busov“ späť do krásne vysvieteného Záhrebu.

Vyčerpaný z celého dňa sa poslednými silami smejem, keď vidím vystupovať domácich usporiadateľov v žltých pláštenkách, pripomínajúcich mimoňov. Nasadáme do autobusu stuhnutí, vymrznutí ale so skvelým pocitom a vychutnávame si prejazd nočným centrom Záhrebu. Prechádzka hranicami, hlavne tými slovinskými bola rušná. Kontrolovali každého pasažiera z autobusov najmä z oblasti Balkánu a opäť iba pohotovým zásahom nášho vodiča nás polícia púšťa bez väčšej kontroly, inak by sme na hraniciach čakali doteraz. Do Bratislavy prichádzame okolo pol druhej hodiny rannej, lúčime sa s delegátom i vodičom a hľadáme auto. Našli sme a tak sa vydávame na ďalšiu dvojhodinovú cestu domov. Dorazili sme pred štvrtou ráno, unavení, polospiaci ale so super pocitom, že sme to Chorvátsko naozaj zvládli a už teraz sa teším na podobné „zájazdy“.

Chcem sa poďakovať chalanom zo SportstourSK za bezchybnú organizáciu, bezproblémový deň a skvelý zážitok. Poďakovanie patrí taktiež vodičovi, ktorý nás živých a zdravých dopravil domov.  Verím, že sme sa nevideli naposledy.

Lyžovaniu zdar!

0 visitors have seen this post