3 minúty čítania
Keď sa povie futbal v Madride, fanúšikom automaticky napadne Santiago Bernabeu a Real. Niektorým príde na um Estadio Metropolitano a Atlético Madrid. My sme sa vybrali na zápas La Ligy do španielskej metropoly, ale zvolili sme netradičnejšiu cestu. Hovorí vám niečo štadión Getafe s názvom Coliseum?
Sledujte nás aj na našich sociálnych sieťach Facebook – Instagram – Tik-Tok
Každý zápas je sviatok
Aj keď je Getafe v hierarchii madridských klubov prinajlepšom na treťom mieste, fanúšikovia berú futbal na tomto madridskom predmestí skutočne vážne. Teda, to je slabé slovo, je to pre nich otázka cti, pre niektorých dokonca života a smrti. Zaplnené ulice už pred zápasom, množstvo ľudí v stánkoch s občerstvením či klubovom fan shope. Ten je síce pomerne malý, ale útulný a nájdete v ňom všetko, čo by vo výbave správneho priaznivca nemalo chýbať.
La Liga patrí medzi najlepšie futbalové súťaže sveta a vo vzduchu v okolí štadióna Coliseum Alfonso Pérez (meno má po bývalom španielskom reprezentantovi a rodákovi z Getafe) cítiť radosť a dôvod na oslavu. Celkovo, Španieli vedia ako si užívať život a týmto mindsetom v pozitívnom zmysle „nakazia“ aj vás.
Madrid a jeho okolie disponujú hneď viacerými klubmi, okrem Realu, Atlética a Getafe sú to napríklad aj Léganes či Rayo Vallecano. Keď sa teda rozhodnete vycestovať a budete mať šťastie na žreb, viete počas jedného víkendu stihnúť aj viac zápasov. Jednotlivé štadióny totiž medzi sebou delí iba niekoľko zástavok metra či vlaku, pričom hromadná doprava sa ukázala byť v hlavnom meste Španielska ako spoľahlivá.
Pivo, väčšie pivo a ešte väčšie pivo
Prekvapilo nás, že v bufete ste mali na výber prakticky z troch druhov nápojov – čistej vody, piva a Red Bullu. Čo sa však týka piva, alternatívy boli naozaj luxusné. Na Getafe ste si totiž mohli kúpiť pivo v pohári s objemom 750 mililitrov, čo je (nielen) na štadiónoch v TOP európskych ligách málo vídanou možnosťou. Cena za 0,75 litra piva? 6 eur. Keby takúto ponuku mali na Britských ostrovoch, zrejme by v druhom polčase nebolo čo čapovať.
Zaujímavosťou je aj fakt, že priaznivci Athleticu Bilbao, súpera GFC, ktorý na predmestie Madridu pricestoval počas našej návštevy, vchádzali na štadión bránou, ktorou prúdili aj húfy domácich. Problémy s políciou a vzájomná nevraživosť? Nijaká. Baskovia vedeli, že zápas s Getafe musia vyhrať, aby mohli naďalej živiť šancu na Ligu majstrov.
Napokon sa im to aj podarilo, Nico Williams dvakrát našiel svojho brata Iňakiho a ten rozhodol o dvojgólovom triumfe Athleticu. Na ihrisku sa poriadne iskrilo, hostia dostali dve červené karty, vylúčený bol aj ich kouč Ernesto Valverde a domáci Mason Greenwood nepremenil pokutový kop. Inak, problémový kmeňový hráč Manchestru United je pre fanúšikov madridského klubu priam polobohom a teší sa veľkej obľube.
Menšie kluby = väčšia zábava?
Nemusí to platiť vždy, ale niekedy to tak naozaj je. Jasné, kto by nechcel vidieť v akcii Real Madrid na Santiago Bernabeu? Avšak, oduševnenosť, pravá futbalová autenticita a výborná atmosféra sa dajú nájsť aj na menších štadiónoch a pri kluboch z predmestia. Napríklad, na Coliseum bol fantastický DJ, ktorý divákov svojim playlistom dostával do varu už niekoľko desiatok minút pred výkopom a svoju úlohu zvládol aj počas polčasovej prestávky.
Od zápasu Getafe vs Athletic Bilbao sme nemali nijaké špeciálne očakávania, ale môžeme s úprimným svedomím povedať, že sme sa naozaj bavili. Španieli sú futbalom nasiaknutí, vnímajú ho a cítia, pričom ho vedia robiť naozaj na vysokej úrovni. A vzhľadom na to, že prvá májová nedeľa patrí v Španielsku Dňu matiek, hráči (aj podávači lôpt) prišli na ihrisko spolu so svojimi maminami. Bolo to pekné a emotívne, tak ako celá návšteva Getafe.
