Multivlastníctvo klubov vo futbale: Dlhodobá cesta do záhuby?

4 minúty čítania
Autor: Jakub Vaverka
Zdroj: TheAtletic

Futbal nie je len najrozšírenejší a najpopulárnejší šport na svete, je to taktiež obrovský biznis, ktorý prináša astronomické zisky v každom kúte tejto planéty. Aktuálnym fenoménom tohto odvetvia, ktorý sa dostáva do stále väčšieho popredia, je takzvané multivlastníctvo klubov. Je to budúcnosť alebo cesta do záhuby? Alebo oboje?

Sledujte nás aj na našich sociálnych sieťach Facebook Instagram Tik-Tok

Finanční žraloci sú čoraz silnejší

Prezident UEFA Aleksander Čeferin je veľkým odporcom projektov ako Superliga, ktorá by mohla ohroziť fungovanie európskych ligových súťaží a prestížnej Ligy majstrov či Európskej ligy alebo Európskej konferenčnej ligy. Avšak, v tom istom čase, ako Čeferin otvorene bojuje za to, aby sa podobnosť futbalového sveta zachovala tak, ako je teraz, sám podporuje nový model Champions League, ktorý sa fanúšikom príliš nepozdáva, a taktiež menej či viac nápadne odvracia zrak od fenoménu multivlastníctva, ktorý môže časom ohroziť integritu niektorých zápasov či dokonca líg.

Zdroj: football-espana.net – Aleksandr Ceferin

V skratke ide o to, keď jeden majiteľ alebo jedna finančná skupina vlastní viac klubov. Ideálnym príkladom sú aktuálni záujemcovia o Manchester United. Jedným z nich je britská spoločnosť INEOS, ktorá napríklad vlastní aj francúzsky klub OGC Nice, druhým je katarský šejk Bin Hamid Al Thani. Ten je synom bývalého ministra športu v Katare, ktorý, ako správne tušíte, má čo to povedať do vlastníctva francúzskeho Paríža Saint-Germain.

Príklad multivlastníctva v Red Bulle

Na tento problém poukazuje v podrobnom texte autor The Athletic Oliver Kay. Stačí si totiž predstaviť možný konflikt záujmov, ktorý by nastal, keby kluby vlastnené tými istými, respektíve spriatelenými osobami, hrali proti sebe v dueloch, v ktorých pôjde o cenné trofeje a tučné finančné prémie.

Zdroj: khelnow.com

Na nových majiteľov Red Devils si ešte počkáme, ale jeden takýto prípad sledujeme v Európe už dlhšie. Je za ním spoločnosť Red Bull, ktorá v Rakúsku vlastní Salzburg a v Nemecku Lipsko (okrem toho v americkej MLS New York Red Bulls a v brazilskej Série A Red Bull Bragantino). Red Bull ubezpečil UEFA, že v prípade vzájomného zápasu nebude ohrozená integrita hry, pričom európska futbalová únia tento krok akceptovala a bližšie ho neskúmala.

„Rast investícií do viacerých klubov má potenciál narušiť prestupovú aktivitu, pričom sa zvyšuje percento prestupov realizovaných v rámci investičných skupín viacerých klubov za ceny, ktoré vyhovujú investorom, a nie za reálne hodnoty, na úkor klubov, ktoré vychovali samotných hráčov.
– stanovisko UEFA

Je to celkom zvláštne, vzhľadom na Čeferinov veľký boj o to, aby neexistovala Superliga. A možno to zvláštne vôbec nie je, pretože v takýchto prípadoch dokonalo platí, že bez vetra sa ani lístok nepohne. Je na mieste si myslieť, že UEFA zasahuje tam, kde cíti vlastné ohrozenie, inak sa multivlastníctvu a finančným žralokom nevenuje.

Zvláštny trend bude pokračovať

Keď píšeme o INEOS-e, Katarčanoch či Red Bulle, sú to iba kvapky v mori nového a rozmáhajúceho sa trendu. Manchester City vlastní napríklad Melbourne City, New York City, Mumbai City, Yokohama F Marinos, Gironu či Montevideo City. Plánmi o získavaní nových klubov v Európe sa netají ani americký majiteľ Chelsea FC Todd Boehly, ktorý by rád investoval v Portugalsku.

Tony Bloom, majiteľ Brighton & Hove Albion zas má pod svojou záštitou belgický celok Royal Union Saint-Gilloise, ktorý urobil obrovský krok vpred a hrá aj európske poháre. Čo by nastalo, keby Brighton nastúpi v Európe proti Royal Union? Akokoľvek banálne to môže znieť, asi nič. Aj keď sú články stanov UEFA o udržaní integrity a možných rizikách, ide skôr o teóriu, ako o prax.

Spriatelené kluby naberajú na sile

Multivlastníctvo, v ktorom jednotlivci vlastnia podiely vo viac ako jednom futbalovom tíme, sa medzi investormi stalo obľúbeným obchodným modelom, pričom UEFA identifikovala viac ako 180 klubov po celom svete, ktoré sa v roku 2022 stali súčasťou multiklubovej štruktúry. To je takmer dvojnásobok hodnoty spred štyroch rokov.

Oliver Kay upozorňuje na to, že túto situáciu bolo treba riešiť pred približne 15 rokmi. Teraz už je neskoro. Na druhej strane, radšej teraz ako o ďalších desať rokov, kedy možno budeme svedkami toho, že polovicu tímov Premier League bude vlastniť ten istý človek alebo finančná skupina.

Samozrejme, to je jemne prehnané, pretože vo Veľkej Británii sú ohľadom predajov klubov prísne pravidlá. Avšak, nemusí byť vylúčené, že v Lige majstrov či v Európskej lige budú proti sebe nastupovať „spriatelené“ kluby. A to môže byť značný problém, ešte k tomu v dueloch, v ktorých môže jednému alebo druhému ísť o postup do ďalšej fázy.

Čo si myslíte vy? Je budúcnosť futbalu založená na multivlastníctve jedného človeka/firmy?