Informácie o štadióne

Hovorí sa, že úspešnosť klubu sa vie posúdiť podľa štadióna a vybavenosti v ktorom tím vykonáva svoju každodennú činnosť. Z tohto aspektu by sme mohli históriu FC Barcelona rozdeliť na 3 hlavné etapy.

Prvé roky boli poznačené neustálou honbou za štadiónom, ktorý by zodpovedal potrebám tej doby. Druha doba sa začína presunom na štadión Les Corts a tretia výstavbou a inauguráciou Nou Camp.

Les  Corts bol oficiálne inaugurovaný v roku 1922 a bol niekoľkokrát rozširovaný za účelom   uspokojenia potrieb neustále sa rozrastajúcej fanušíkovskej základne. Po skončení občianskej vojny zo dňa na deň rapídne narastal počet členov, čo znamenalo niekoľkonásobne zvýšený  záujem o zápasy. Tento nárast bol impulzom pre rozširovanie štadióna za južnou branou (1946), severnou branou (1950) a hlavnej tribúny (1944).  Po niekoľkých úspešných rekonštrukciách Les Corts sa však vedenie rozhodlo, že nový domovský stánok klubu je nevyhnutnosťou. A tak na základe predchádzajúcich plánov a riešení implementovaných na Les Corts sa začala výstavba nového rozprávkového štadióna, začal sa projekt Nou Camp.

Od roku 1948 sa čoraz viac ľudí zahrávalo s myšlienkou výstavby nového ihriska. Realizácia projektu takých rozmerov však nebol iba finančne ťažkou záležitosťou, ale získanie súhlasu od miestnych úradov staval vizionárov pred značné ťažkosti. Bolo treba úradníkov presvedčiť, že novy štadión “zapadne” do plánov danej časti mesta.

Podľa legendy, ktorá ešte stále koluje medzi ľuďmi sa povráva, že úradníci dali zelenú projektu po angažovaní legendárneho Ladislava Kubalu, ktorý bol a stále bude jeden z najjagavejších hviezd na barcelonskom futbalovom nebi. Príchodom Kubalu sa atmosféra v Barcelone niekoľkokrát umocnila a definitívne ÁNO dali aj 2 po sebe idúce tituly v rokoch 1947 – 48 a 1948 – 49.

Pár dní pred prvým oficiálnym kubalovým zápasom (September 1950) sa vtedajší prezident Agustí Montal y Galobart rozhodol pre kúpu pozemku v časti La Maternidad. Po tomto kroku sa však 9. Februára 1951 mestské autority rozhodli, že Camp Nou si musí predsalen nájsť iné miesto. Začali sa zdĺhavé a nikde nevedúce rokovania a polohe plánovanej stavby. Stalo sa aj, že rokovania nadobro stroskotali, prezidentom klubu vtedy bol Francesc Miró-Sans (vyhral voľby dna 14. Novembra 1953). Nová “hlava klubu” bola nadšencom myšlienky umiestnenia štadióna na povodne kúpenom pozemku (kúpeného v roku 1950) a nie na pozemku ponúkanom klubu na druhej strane mesta.

A tak, 28. marca, bol pred zrakmi 60 000 fanúšikov položeny prvý kameň Camp Nou, ktorý bol zároveň hneď aj posvätený arcibiskupom Barcelony Gregorio Modregom. Dnes má štadión kapacitu vyše 99 tisíc miest a patrí k tomu najkrajšiemu, čo môžete v Európe vidieť.

Ako sa dostať k štadiónu

Štadión Camp Nou je takpovediac “obkľúčený” viacerými zastávkami metra. Je jednou, či sa k nemu vyberiete zelenou či modrou líniou. V bezprostrednej blízkosti futbalového svätostánku sa nachádzajú zastávky Collblanc, Palau Reial, Les Corts a aj Maria Cristina. My však odporúčame určite zastávku Les Corts – po vystúpení z metra pôjdete stále rovno a cirka po 3 minútach chôdze už budete vidieť i štadión. Nemôžete zablúdiť!

Bary a reštaurácie

V okolí štadióna sa nachádza najmä niekoľko kaviarní, no problém nebude nájsť si aj bar či útulnú reštauráciu. Chutné tapas vám pripravia v Taller de Tapas (adresa:Travessera de les Corts 64, 08028, Barcelona), dobrú paellu pre zmenu nájdete v El Cargolet Picant (adresa: Carrer de la Riera Blanca 7, 08028, Barcelona). Priamo v areály štadióna si môžete dať drobné občerstvenie (hot-dog, bageta) s nealkoholickými nápojmi alebo pivom.