7 minút čítania
Futbalový príbeh, ktorý si zaslúžil filmové spracovanie. Jozef Vengloš, vizionár svetového futbalu, prelomil bariéry a otvoril cestu európskym trénerom do najvyššej anglickej ligy. O jeho výnimočnosti hovoria legendy ako Arsène Wenger či José Mourinho. O filme Joe The First a jeho odkaze sme sa rozprávali s kreatívnym producentom projektu Brankom Capom.
Sledujte nás aj na našich sociálnych sieťach Facebook – Instagram – TikTok
Futbal nie je len o góloch a trofejach, ale aj o ľuďoch, ktorí menia jeho smerovanie. Jedným z takých bol aj Jozef Vengloš – prvý tréner z mimo anglického prostredia, ktorý viedol klub v Premier League. Jeho prínos bol ale omnoho hlbší: stal sa svetovo rešpektovanou osobnosťou, inovátorom, ktorého uznávajú aj takí velikáni ako Arsène Wenger či José Mourinho.
Práve o tomto výnimočnom mužovi vznikol dokumentárny film Joe The First. Silný, emotívny, vizuálne pôsobivý a predovšetkým poctivý. O tom, ako sa rodila táto snímka, prečo je dôležité pripomínať si mená ako Vengloš a aký odkaz nesie jeho príbeh pre mladú generáciu fanúšikov i trénerov, sme sa porozprávali s jedným z autorov – Brankom Capom.
Dokumentárny film Joe The First bude mať premiéru v piatok 13. júna 2025 na Dvojke o 20:00.
Ferguson, Wenger aj Mourinho
Film Joe The First vznikal päť rokov a počas tejto cesty ste zažili množstvo momentov, ktoré vás museli zasiahnuť. Spomeniete si na niektorý, pri ktorom vám došlo, že tento projekt prerastá pôvodné očakávania?
„Od začiatku som cítil, že to bude veľký, výnimočný a medzinárodný projekt – presne taký, aký si pán Vengloš zaslúži. Ale úprimne povedané, keď sme začali natáčať a prvý, kto nás prijal, bol José Mourinho, vtedy som si uvedomil, že sme trafili tému a že to bude mať zmysel. Potom sa ľahšie získavali respondenti. Či už to bol Wenger, Ferguson alebo Hodgson, prezident UEFA Alexander Čeferin, ale aj slovenské a české legendy – naším cieľom bolo postaviť film na svetových hviezdach. Oni tvoria 70 percent obsahu a dôraz je kladený práve na nich, pretože len tak sme mohli potvrdiť veľkosť a svetovosť Jozefa Vengloša.“
Ako Mourinho urobil výnimku
V dokumente vystupujú trénerské ikony ako Mourinho, Wenger či Hodgson. Ako na vás pôsobili počas rozhovorov? Bolo cítiť, že sa ich téma filmu osobne dotýka?
„Každá zo zastúpených legiend mala k nemu konkrétny vzťah. Kto si úplne nepamätal na detaily, bol Sir Alex Ferguson – pretože mal mozgovú mŕtvicu a nevedel si úplne na všetko spomenúť. Riešili sme totiž obdobie, ktoré prebiehalo približne pred 30 rokmi. Páčilo sa mi, čo povedal vtedy manažér Josého Mourinha, keď pôsobil v AS Rím. Uviedol, že José je u nich dva roky a všetky rozhovory odmieta. A keď si overili, že tento film bude o Jozefovi Venglošovi, samotný Mourinho povedal, nech mu na interview urobia priestor. José Mourinho má napríklad dodnes odložené ručne písané poznámky, ktoré si robil v Lisabone, kde chodil na prednášky a sledoval z diaľky pána Vengloša.“
Detaily, ktoré tvoria celok
Rozhovory s takýmito menami sú pre tvorcov futbalového filmu vysnívaná záležitosť. Aké vo vás zanechali pocity?
„Mali sme tvrdú disciplínu. Poviem takú perličku – keďže sme veľa cestovali, ja som striktne trval na tom, aby sme sa spolu so štábom prezliekali do čistých, voňavých tričiek a upravovali sa. Chceli sme dobre vyzerať, aby sme pred legendami pôsobili profesionálne. Boli sme dobre pripravení, s hviezdami sme boli celé hodiny, viac, ako sme pôvodne počítali. Prerástlo to moje očakávania a naše profesionálne vystupovanie všetko ešte podčiarklo.
Musím ale povedať, že niektorých sme nestihli. Mal som v pláne robiť rozhovor s Franzom Beckenbauerom a na zozname bol aj Sven-Göran Eriksson, ktorí už, žiaľ, nie sú medzi nami. Toto boli ďalšie mená, ktoré sme mali v pláne osloviť. Čo sa týka hráčov, rozpočet a čas nám neumožnili vyspovedať mená ako Dwight Yorke či Henrik Larsson. Vidíte sami, že je to projekt, ktorý svojím obsadením v našich končinách nikdy natočený nebol.“
Partnerstvo s UEFA ako „wow” moment
Film má silný archívny a historický rozmer. Ako ste zbierali materiály, dobové zábery či menej známe fakty? Bolo niečo, čo vás pri rešeršiach naozaj prekvapilo?
„Fotky a videá boli obrovský problém. Išli sme 30 rokov dozadu, kedy neexistovali digitálne archívy a neboli žiadne sociálne siete ani internet. Poctivo sme sa hrabali v krabiciach, sám som ich niekoľko nanosil a ručne prechádzal fotku za fotkou. Veľmi silným momentom pre nás bola UEFA. Samotná UEFA nám totiž po dvoch rokoch práce navrhla partnerstvo na tomto filme. Aj únia cítila, že práca, ktorú pre ňu Jozef Vengloš urobil na sklonku života – bol tam roky a školil trénerov – bola výnimočná. Bol futbalovým misionárom a pedagógom, ktorému sa nestihli poďakovať, a je pre nich dodnes váženou osobnosťou. Vtedy som si povedal – wow, toto je obrovská zodpovednosť a musíme ten film dokončiť. Toto partnerstvo s UEFA pre nás bolo veľkou odmenou.
Fakty, ktoré sú známe, je ťažké na obrazovke prekryť niečím, pokiaľ nemáme kúpené práva – je to veľmi zložité. Dnes aj dokumentárny film musí mať svoju kvalitu, dynamiku, tempo a strih. V tomto som sa spoliehal na kolegov, ktorí sú šikovní. Niektoré práva na futbalové zápasy vlastní nie jeden, ale hneď viacero subjektov, a vrátiť sa späť do histórie, kde mnohé firmy už neexistujú, alebo to trvá mesiace – to nás zabíjalo. Je ťažké tvoriť dokumentárny film založený na faktoch z histórie. Ľahšie je napríklad vytvoriť komédiu. Dokumentárna tvorba je veľmi náročná v tom, že výpovede hostí vám otvárajú nové témy, nové výjazdy. Musíte škrtať a upravovať rozpočet, pretože vás niečo zaujme a idete si za tým. Pre predstavu, napríklad minúta archívu FIFA stojí 5000 eur.“
Arsenal ako dôležitá súčasť
Film má v sebe aj prvky futbalového cestopisu. Máte vy osobne miesto štadión, mesto alebo zápas, ktoré pre vás znamenajú niečo viac než len futbal?
„O tomto môžem hovoriť aj niekoľko dní. Pre mňa najväčším a najsilnejším zážitkom bolo stretnutie s pánom Wengerom vo FIFA. Tridsať rokov fandím Arsenalu a som fanúšik, ktorý má na Emirates Stadium sedadlo s vlastným menom. Som permanentkár, platinový člen klubu. Pre mňa je Arsenal zásadnou a každodennou súčasťou môjho života.
Takže stretnúť sa s pánom Wengerom – a nebyť s ním plánovaných 30 minút, ale 3 hodiny – je pre mňa zážitkom na celý život. Wenger a Arsenal, to je súčasť môjho života. Toto bol viac ako splnený sen. Aj keď je Arsenal pre mňa klubom môjho srdca, rešpektujem každý zápas, každého súpera, nie som úplný fanatik, ktorý uznáva len Premier League. Viem oceniť aj kvalitu iných líg a hráčov. To ale prichádza vekom a obrusujú sa hrany. Futbal ako taký, šport ako taký, to sú dôležité súčasti mňa ako človeka.
Zaujímavosťou je, že doteraz mám číslo na Wengera, ale neuložil som si ho. Mám ho v správach. A neuložil som si ho preto, aby som mu nevolal. Je to tak vážne číslo, že som nemal odvahu si ho uložiť medzi kontakty. Pretože by ma to lákalo sa ozvať. Na záver chcem spomenúť, že film ako taký nemôže ukázať všetko spoza opony – čo nám vyšlo, čo nám nevyšlo. Preto chystáme zákulisný pohľad „Making of Joe“. Všetko podstatné k filmu o Jozefovi Venglošovi nájdete na našom oficiálnom webe.“
